Artičok (Cynara) je rod teplomilných viacročných rastlín, ktorý svojim vzhľadom pripomínajú bodliak, s ktorým je príbuzný. Jeho ušľachtilý druh artičok kardový (Cynara cardunculus var. scolymus) sa pestuje ako potravina.

Kapusta repková kvaková (Brassica napus) je koreňová zelenina, ktorá vznikla ako kríženec medzi kalerábom a repou. Prvá zmienka o pestovaní kvaky pochádza zo stredoveku, ale ako kultúrna rastlina je využívaná oveľa dlhšie. V dnešnej dobe nie je až taká známa, pretože ju nahradili zemiaky. Kvaku možete konzumovať surovú samostatne alebo ju pridávať do šalátov, môžete z nej uvariť pyré, pridávať do polievok, podávať ako prílohu k mäsu, môžete ju piecť i zapekať.

Bambusové výhonky alebo bambusové klíčky sú jedlé výhonky mnohých druhov bambusu vrátane Bambusa vulgaris a Phyllostachys edulis. Používajú sa ako zelenina v mnohých ázijských jedlách a vývaroch. Predávajú sa v rôznych spracovaných tvaroch a sú dostupné v čerstvej, sušenej a konzervovanej verzii.

Brokolica (Brassica oleracea var. botrytis italica) je jedlá rastlina druhu kapustová kapusta (Brassica oleracea), ktorá je druhom kelu a príbuzná karfiolu. Ide o jednoročnú aj dvojročnú rastlinu. Pochádza z oblasti Stredomoria. Pestuje sa pre dužinaté stonky s ružicami. Môže sa konzumovať surová alebo dusená.

Zeler voňavý je dvojročná bylina z čeľade zelerovité. Je to obľúbená zelenina, pestovaná pre svoje buľvy a listy. List zeleru pôsobí močopudne, je vhodný pre reumatikov a diabetikov, upokojuje a podporuje trávenie. Je to výrazná korenina balkánskej, stredomorskej, americkej a anglickej kuchyne. Zelerová vňať aj semeno sú súčasťou koreninových zmesí na grilovanie.

Cuketa, cuketa alebo detská dreň je letná tekvica, viničová bylina, ktorej plody sa zbierajú, keď sú ich nezrelé semená a oplodie ešte mäkké a jedlé. Je úzko príbuzná, ale nie identická s dreňou. Je plná vitamínov a vynikajúci pomocník pri detoxikácii, aj chudnutí. Zelená cuketa obsahuje množstvo provitamínu A, ktorý preniká hlboko do tela, až k jadrám buniek. Tým ovplyvňuje celkové zdravie a dodáva energiu.

Čakanka šalátová je odroda určená na rýchlenie púčikov. Sú to vlastne pevne zvinuté mladé listy, ktoré sú veľmi obľúbenou šalátovou pochúťkou v zimnom a skorom jarnom období. Rýchlenie sa robí v nádobách s pieskom alebo v hydropónii, vždy v tme. Plody čakanky sú vhodné na priamu konzumáciu alebo ich možno skladovať až dva mesiace v chladných priestoroch.

Čierny koreň je viacročná rastlina odolná proti mrazu. Jeho korene sú 30 až 50 centimetrov dlhé a asi tri centimetre hrubé a majú hnedú, čiernu, korkovitú kôru. Čierny koreň, nazývaný tiež hadomor španielsky, sa dlho používal ako liečivá rastlina a až neskôr bol pripravovaný ako zelenina. Čierny koreň môžete použiť na prípravu omáčky na cestoviny, môžete z neho urobiť polievku, zapekať, piecť, vyprážať i plniť ním listy a pridávať ho do zeleninového šalátu.

Tekvica je ľudový výraz pre zrelú zimnú tekvicu druhov a odrôd rodu Cucurbita, ktorá má kulinársky a kultúrny význam, ale nie je dohodnutý botanický alebo vedecký význam. Tekvica podporuje trávenie, udržiava mladosť, posilňuje imunitu, udržuje zdrvé oči, pomáha zenšovať tukové vankúšiky, je prospešná v tehotenstve, pre zdravé spermie, srdce, tehotenstvo, atď.

Asparágus lekársky - špargľa je trváca a kvitnúca rastlina z rodu asparágus. Jej mladé dužinaté výhonky sa používajú ako zelenina. Konzumujú sa mladé výhonky špargle, pretože hneď ako sa púčiky začnú otvárať, sa výhonky stávajú rýchlo drevnatými. Výhonky sa po celom svete pripravujú a podávajú na rôzne spôsoby, zvyčajne ako predjedlo alebo ako zeleninová príloha. V ázijskej kuchyni je špargľa často smažená na oleji. V kantonskej kuchyni v Spojených štátoch sa špargľa často smaží s kuracím mäsom, krevetami alebo hovädzím mäsom. Používa sa aj ako prísada v niektorých omáčkach a polievkach. Ako surová býva súčasťou šalátov.

Kapusta (Brassica ) je morfologicky veľmi variabilná, čiže máva veľmi rôzne tvary. Ide o dvojročnú alebo krátkodobo trvácu, zriedkavo jednoročnú bylinu. Kapusta obsahuje obrovské množstvo vitamínu C, ktorý posilňuje našu imunitu.

Kapusta obyčajná - je zelená zelenina podobná kelu kučeravému.

Kapusta hlávková - sa vyznačuje veľmi pevne zvinutými listami s voskovým povlakom tvoriacimi pevnú hlávku. Poznáme dva druhy hlávkovej kapusty - bielu a červenú.

Kapusta čínska - je vlastne akýsi druh mangoldu, nevytvára hlávku, jej listy tvoria prízemnú ružicu. Listy sú hladké zelené a lesklé s výraznou žilnatosťou.

Kapusta pekingská - má podlhovastú vysokú hlávku tvorenú listami oválneho tvaru, zelenkavej farby. Farba vnútorných listov je biela, niekedy až žltá.

Kaleráb sa pestuje po celom svete, vrátane pohorí v trópoch. Stredozemné more a západná Európa sú však hlavnými oblasťami pestovania.Kaleráb posilňuje imunitný systém, pomáha predchádzať infekciám, posilňuje srdce, stimuluje okysličenie a dýchanie buniek, zlepšuje náladu, pomáha prekonávať stres, pomáha redukovať hmotnosť, zabezpečuje energiu a vitalitu, atď.

Chren dedinský (Armoracia rusticana) je trvalá rastlina z čeľade kapustovité. Rastlina pravdepodobne pochádza z východnej Európy a západnej Ázie, ale v súčasnosti je populárna po celom svete. Dorastá do výšky 1,5 metra a pestuje sa predovšetkým pre svoj veľký biely valcovitý koreň. Neporušený koreň chrenu dedinského nemá takmer žiadnu arómu. Pri prerezaní alebo strúhaní však enzýmy z poškodených rastlinných buniek rozkladajú glykozid sinigrín za vzniku alyl izotiokyanátu ktorý dráždi oči a dutiny. Strúhaný chren vystavený vzduchu a teplu stmavne, stráca ostrosť a stane sa nepríjemne trpkým, uchováva sa preto zmiešaný s octom.

Kapusta obyčajná karfiolová alebo karfiol (lat. Brassica oleracea var.) je taxón patriaci do druhu kapusta obyčajná. Karfiol vznikol vo východnom Stredomorí, v 14. storočí sa dostal do Talianska, od 16. storočia sa vyskytoval v západnej a strednej Európe, odtiaľ sa rozšíril do celého sveta, vrátane tropických oblastí. de o dvojročnú alebo ozimnú alebo jednoročnú bylinu. Charakteristickým znakom tejto rastliny je (najčastejšie biela) veľká ružica, ktorá je tvorená stopkami súkvetia. Konzumuje sa ružica, a to obyčajne varená, zriedkavejšie aj surová alebo nakyslo nakladaná.

Ľuľok baklažánový (Solanum melongena) je rastlina z čeľade ľuľkovité. Je blízko príbuzný rajčine a zemiaku. Pochádza z Nepálu, Indie, Bangladéšu, Pakistanu, a Srí Lanky. Je to trvalá rastlina, pestuje sa celoročne. Rastie do výšky 40 – 150 cm s veľkými a hrubými listami. Plod je z botanického hľadiska klasifikovaný ako bobuľa, obsahuje viaceré malé a jemné semená. Plod je jedlý ale je horký, pretože obsahuje nikotínové alkaloidy. Je blízkym príbuzným aj tabaku. Baklažány je najlepšie piecť, grilovať, pripravovať na pare, plniť a následne zapekať.

Cícer baraní alebo cícer (lat. Cicer arietinum) je jednoročná strukovina z čeľade bôbovité. Cícer je hlavnou zložkou pre jedlá ako napr. hummus, chana masala a po zomletí na múku sa používa pre výrobu falafelu. Používa sa tiež v šalátoch, polievkach a dusených mäsách, karí a iných jedlách. Cícer je dôležitý v indickej a stredovýchodnej kuchyni.

Cvikla (Beta vulgaris) pochádza z druhu repa obyčajná. V minulosti sa občas zaraďoval ako samostatný druh. Je to dvojročná poľnohospodárska plodina, ktorej buľvu konzumujú ľudia ako zelenina. Surová cvikla sa dobre uplatní v šalátoch. Výborne chutí s cesnakom, chrenom, kapustou, jablkami, pomarančmi a orechmi. Z varenej cvikly pripravujeme šaláty so smotanou, majonézou, marinádou a pod. Oba druhy šalátov sú dobrým doplnkom pečeného mäsa a minútok. Uvarenú mladú cviklu stačí len osoliť, pokvapkať citrónom a maslom - je to dobrá príloha pre tých, ktorí nemajú radi kyslé šaláty.

Fazuľa (lat. Phaseolus) je rod z čeľade bôbovité. Pochádza z teplých oblastí Južnej a strednej Ameriky. Ide o byliny, ktoré sú jednoročné alebo viacročné, väčšinou sú popínavé. Z celkového počtu asi 200 druhov sú 4 kultivované. Známe druhy: fazuľa obyčajná (Phaseolus vulgaris), fazuľa ostrolistá (Phaseolus acutifolius), fazuľa šarlátová (Phaseolus coccineus), fazuľa mesiacovitá (Phaseolus lunatus). Pochádzajúca pôvodne z Mexika, Strednej a Južnej Ameriky, kde je pre domorodé obyvateľstvo dodnes hlavnou zložkou potravy a dôležitým zdrojom bielkovín. Fazuľa sa rozšírila do celého sveta a bežne ju pestujú aj u nás.

Hrach siaty (Pisum sativum) je strukovina z čeľade bôbovité. V gastronómii je pokladaný za zeleninu, ale botanicky patrí medzi ovocie. Rastie v mnohých častiach Zeme obvykle v prechodných mesiacoch, hlavne na jar a začiatkom leta. V kuchyni sa používa na mnoho účelov a ukladá do zásoby zmrazením, zaváraním, konzervovaním atď. Hrach patrí k najrozšírenejšiemu druhu strukovín. Semená hrachu sú dôležitým zdrojom bielkovín pre výživu ľudí a zvierat.

Kukurica (lat. Zea) je rod rastlín z čeľade lipnicovité. Kukurica je jednoročná rastlina. Hrubé klasy obsypané bielymi či žltými guľôčkami sú základným zdrojom obživy pre mnohé etniká na viacerých kontinentoch.V Taliansku z kukuričnej múky pripravujú kašu polentu, v Mexiku placky tortilly a v Amerike whisky.

Kel kučeravý (lat. Brassica oleracea) je to dvojročná rastlina, kvitne až v druhom roku (vegetačná doba je približne 250 dní). Kel kučeravý, niekedy nazývaný aj zimná kapusta, pochádza zo Stredomoria. Dnes je rozšírený aj u nás. Je veľmi silný, nenáročný, odolný voči zime, prezimuje na hriadke, ba najlepšiu chuť má až po prvých mrazoch.

Mrkva obyčajná (lat. Daucus carota) je to dvojročná kultúrna rastlina, väčšinou má oranžový koreň, viackrát perovito zložený, silne strihanými listami a príjemnou vôňou. Na rozdiel od iných druhov zeleniny, odborníci preferujú jej varenú formu. Varená mrkva je ľahšie spracovateľná v tele človeka. Varenie zabezpečuje účinnejšie vstrebávanie betakaroténov ako zo surovej mrkvy. Surová mrkva nedokáže zabezpečiť pre horšie vstrebávanie taký veľký prísun betakaroténov do ľudského tela. Mrkva pochádza pôvodne z Južnej Ázie.

Paprika ročná (Capsicum annuum, ) je druh rastliny z čeľade ľuľkovité. Paprika ročná je pôvodom zo Strednej Ameriky. Hojne sa pestuje na južnom Slovensku a Maďarsku. Ako paprika sa označujú najmä jeho čerstvé alebo sušené (mleté) plody, ktoré sa používajú ako zelenina a korenina. Ako korenina v podobe červeného mletého prášku na korenenie, farbenie a ochucovanie jedál sa používajú kultivary koreninovej papriky.

Reďkev siata (lat. Raphanus sativus) je to jedna z najstarších kultúrnych rastlín; slúži ako zelenina, olejnina, krmivo. Ide o jednoročnú alebo dvojročnú bylinu. Pestuje sa v celej Európe, v miernom pásme v Ázii, v Severnej Amerike a v Austrálii. Konzumuje sa ako surová alebo v rôznych šalátoch.

Sója fazuľová (Glycine max) je strukovina pochádzajúca z Východnej Ázie. Patrí do rodu sója z čelade bôbovité. Sója je poľnohospodársky veľmi významná rastlina, je v spracovaná ako olej a sójový proteín. Taktiež je základom pre ďalšie produkty a potraviny ako sójové mlieko, sójové mäso, sójova omáčka, tempeh a tofu.

Šalát siaty (Lactuca sativa) je druh rastliny z rodu šalát z čeľade astrovité. Je to jednoročná až dvojročná rastlina. Významná kultúrna plodina, pestovaná ako listová zelenina pre svoje jedlé listy, stonky alebo semená. Jej hlavné využitie je v surovom stave ako súčasť šalátov.

Šošovica (lat. Lens) je rod rastlín z čeľade bôbovité. Šošovica pochádza z Indie a je jedným z najstarších zdrojov potravy s viac ako 9000 rokmi. Tvorí v mnohých častiach sveta veľmi dôležitú zložku stravy. Je to tak hlavne v Indii, ktorej obyvateľstvo tvoria predovšetkým vegetariáni. Jednotlivé druhy šošovice sa od seba líšia veľkosťou semien a takisto aj farbou, ktorá môže byť žltá, oranžová, hnedočervená, zelená či čierna.

Špenát siaty (Spinacia oleracea) je listová zelenina a kvitnúca rastlina pochádzajúca zo strednej a západnej Ázie. Jeho listy sa konzumujú buď čerstvé, alebo po konzervácii mrazením a dehydratáciou. Môže sa jesť varený alebo surový a chuť sa výrazne líši; vysoký obsah štaveľanu sa varením znižuje. Je to jednoročná rastlina (zriedka dvojročná), ktorá rastie do 30 cm.

Uhorka siata (Cucumis sativus) je hojne pestovaná rastlina z čeľade tekvicovité (Cucurbitaceae). Rastlina má plazivé úpony, ktoré nesú jedlé valcovité plody, nazývané uhorky. Pôvodom pochádza z Indie, pričom sa v súčasnosti pestuje po celom svete a je dostupné veľké množstvo odrôd. Prvé písomné zmienky o uhorkách totiž pochádzajú práve odtiaľ a sú z 3. tisícročia pred naším letopočtom. Asi v 5. storočí pred naším letopočtom začali pestovať uhorky Gréci a neskôr aj Rimania. horku môžeme konzumovať priamo surové, môžeme ich použiť na prípravu šalátov, omáčok, môžeme ich nakladať do sladkokyslého nálevu ale i pripraviť si z nej zdravú uhorkovú šťavu.

Petržlen záhradný (Petroselinum crispum) je koreňová zelenina. Vyznačuje sa prenikavou vôňou a charakteristickou sladkastou chuťou. Vňať a koreň obsahujú aromatický éterický olej, ktorý poskytuje typickú vôňu a chuť. Obsahuje väčšie množstvo vápnika, horčíka, draslíka, vitamín C a provitamín A. Na vitamín C je mimoriadne bohatá vňať. Môže sa pestovať po celý rok.

Rajčiak jedlý (Solanum lycopersicum) je druh z rodu ľuľok. Pôvodne pochádzajú zo Strednej a Južnej Ameriky, mimoriadne dobre sa im darí aj v juhoeurópskych štátoch, ktoré sú ich hlavnými exportérmi. Naši predkovia už dávno vypestovali kultivary vhodné aj pre stredoeurópske podmienky, najmä na slnečné miesta chránené pred nepriaznivými poveternostnými vplyvmi. Paradajky majú rôznorodé použitie v našej kuchyni, môžeme ich konzumovať surové, varené, zapekané, konzervované, spracované na kečup alebo pretlak. Robia sa z nich výborné polievky, omáčky, šaláty, dipy, používajú sa na sendviče, na pizze, na cestoviny, robíme si z nich aj džús i zeleninové smoothie.

Cesnak kuchynský (Allium) Cesnak patrí do čeľade ľaliovitých rastlín a je príbuzný cibuli i póru. Pestuje sa bežne doma. Zimný cesnak sa sadí koncom septembra a zberá koncom júla, jarný dozrieva v auguste. V ostatných rokoch sa na pultoch zjavuje aj dovozový cesnak, ktorý pochádza prevažne z juhoeurópskych krajín, najmä z Talianska. Cesnak sa hojne používa v tradičnej slovenskej kuchyni, napr. v zemiakových plackách, či na obyčajných hriankach. Môžeme ho použiť aj na prípravu rýb, mäsa - hydiny či jahňaciny, ale aj do polievok, šalátov a prívarkov.

Cibuľa (Allium cepa) je už tisíce rokov osvedčeným ľudovým prostriedkom proti mnohým neduhom, ťažkostiam a chorobám. Veď aj slzenie, ktoré vyvoláva pri krájaní, má liečivé účinky: keď si uslzené oči utrieme, rohovka je zbavená všetkých choroboplodných baktérií. Cibuľa ničí baktérie aj na ostatných slizniciach a vracia nám zdravie a odolnosť. Poznáme rôzne druhy cibule: šalotka, žltá cibuľa, červená cibuľa, jarná cibuľka, pór. Cibuľa je všestranná zelenina a používa sa ako zložka mnohých jedál - polievok, omáčok, pod mäso, môžeme ju vyprážať, piecť i plniť.