prílohy

Ku každému dobrému jedlu sa žiada príloha. Je zo druh potraviny surovej alebo tepelne spracovanej, ktorá sa podáva k hlavnému jedlu. 

Prílohy sú zdrojom sacharidov, vďaka ktorým je telo zásobované energiou. Tých by malo byť v strave v dennom priemere viac ako 50 percent. V prílohách sa objavujú komplexné sacharidy, ktoré sú menej rizikové pre zdravie ako jednoduché cukry. V prípade obilnín sú optimálne pre zdravie celozrnné prílohy, kde zostáva prirodzený podiel vlákniny pôvodnej cereálie. Chybou je potom nahrádzať prílohy úplne zeleninovými šalátmi, pretože zelenina má príliš nízky obsah sacharidov.

Najčastejšie prílohy: 

zemiaky

ryža

cestoviny 

knedľa

pečivo

iné

Zemiaky

Ľuľok zemiakový alebo zemiak (Solanum tuberosum) je hospodársky veľmi významná viacročná hľuznatá plodina z čeľade ľuľkovité. Hľuza tejto rastliny (alebo jedlo z nej pripravené) sa volá zemiak.

Domovinou zemiakov sú náhorné plošiny Ánd v Južnej Amerike, kde starým Inkom slúžili ako základná zložka stravy. Naši predkovia ešte 100 rokov po objavení Ameriky o existencii zemiakov ani netušili. Zemiaky sa najskôr doviezli do Španielska, oveľa neskôr sa rozšírili aj do ostatných častí Európy, sprvu sa však objavovali ako veľká vzácnosť iba na kráľovských a šľachtických hostinách. V Európe sú najväčšími pestovateľmi Rusko, Poľsko a Nemecko. 

Zo zemiakov pripravujeme šaláty, prívarky a prílohy, pridávame ich do polievok, varíme ich v šupke i bez nej, pripravujeme z tiež placky a pod.

Najhlavnejšie prílohy: opekané, americké, hranoly, zemiaková kaša, krokety, štuchané zemiaky, varené, pečené. 


Ryža

Ryža sú plody druhov ryža siata (Oryza sativa) alebo Oryza glaberrima z rodu ryža. Pochádzajú pôvodne z tropickej a subtropickej južnej a juhovýchodnej Ázie a Afriky. Spolu poskytujú viac ako pätinu (1/5) kalórií konzumovaných ľuďmi. Ryža je jednoročná bylina rastúca do výšky 1–1,8 m, prípadne viac, s dlhými štíhlymi listami dlhými 50–100 cm a 2–2,5 cm širokými. Semeno tvorí zrno dlhé 5–12 mm a hrubé 2–3 mm.

Ryža sa podáva ako prílhoa k mnohým jedlám, vyžaduje tepelnú úpravu.

  • Biela ryža sa varí rýchlejšie, napr. basmati biela ryža je uvarená za 5 minút + 5 minút dôjde pod pokrievkou bez ďalšieho zohrievania. Biela ryža sa varí vo vode v pomere 1:2 (1 diel ryže na 2 diely vody). Ryža naturálna sa varí dlhšie, asi 45 minút, (červená ryža aj hodinu) a v pomere 2:3 (2 diely ryže a 3 diely vody). V tlakovom hrnci je príprava rýchlejšia – odporúča sa predtým ryžu najskôr namáčať 4-8 hodín a doba varenia sa skráti asi na 25 minút.
  • Basmati ryža má dlhé štíhle zrnká a špecifickú vôňu. Jej názov pochádza práve z tejto arómy, pretože v čínštine znamená "voňavá". Vo svete je veľmi obľúbená a považovaná za kvalitnejší typ - "kráľovná" medzi ryžami. Pretože je aj po uvarení ľahká a sypká, najčastejšie sa používa ako príloha, či do šalátov a rôznych korenistých indických jedál. Jej príprava je jednoduchá a rýchla. Ryža basmati pestovaná v Texase, USA sa volá Texmati.
  • Jazmínová ryža je podobná basmati, ale má jemnú jazmínovú arómu a zlatohnedú farbu. Viac sa lepí a pripravuje sa najmä v čínskej kuchyni. Môže byť aj neleštená teda Ryža jazmínová natural.
  • Indiánska, alebo divá ryža – nie je v pravom slova zmysle ryžou. Dlhé čiernohnedé semená patria americkej vodnej tráve zizanii. Majú vysoký obsah vitamínov skupiny B a pridáva sa do zmesi s basmati ryžou, čím vzniká atraktívna čierno-biela kombinácia vhodná do šalátov, alebo ako príloha (pestrofarebná ryža).
  • Arborio ryža má masívnejšie oblé zrnká porcelánovej bielej farby. Používa sa najmä v Taliansku, či Španielsku, kde z nej pripravujú vynikajúce rizotá so zeleninou a plodmi mora. Jej príprava je iná - pred použitím sa ryža neprepiera, ako sme zvyknutí. Najprv ju necháme asi 5 minút osmažiť s cibuľkou na masle alebo na olivovom oleji vo väčšom hrnci alebo panvici (na paelu). Počas smaženia dôkladne premiešame. Ryžu zalejeme trochou vopred pripraveného vývaru alebo bielym vínom a necháme tekutinu vsiaknuť. Vývar, poprípade víno opakovane dolievame po častiach tak, aby sa takmer celá tekutina absorbovala, či odparila, a dobre premiešame. Keď ryža tekutinu vsiakne, prilejeme ďalšiu časť, až kým je uvarená – správne by mala byť "al dente", rizoto je spojené a krémové. Doba varenia je asi 20 minút.
  • Carnaroli ryža je podobná ako arborio, pestuje sa v Taliansku, jej zrnká sú kratšie a guľatejšie. Taktiež je vhodná na prípravu rizota, či kaše, pretože dobre vstrebáva tekutinu.
  • Červená ryža - nazývaná aj bhutánska – staroveká, má krátke tenké zrnká tmavej červenohnedej farby a jej chuť pripomína oriešky. Je nelúpaná (celozrnná). Pestuje sa aj v oblasti Camar vo Francúzsku.
  • Hnedá, čierna, fialová ryža – je celozrnná, nelúpaná ryža.
  • Nišiki ryža sa používa na prípravu pravého suši, pretože je správne lepivá.
  • Patna ryža je najkvalitnejšia dlhozrnná ryža s neutrálnou chuťou a vôňou.


Knedľa

Knedľa je varený pokrm, vyrobený z cesta. Zloženie cesta sa podľa rôznych receptov veľmi líšia. Knedle môžu byť bez náplne alebo s najrôznejšou náplňou. Formujú sa do tvaru štrúdle, no tiež gule alebo šišky a zvyčajne sa varia v osolenej vode alebo v pare. V staroveku i stredoveku sa názvom knedľa označovali guľôčky či šištičky z nasekaného mäsa, ktoré bolo vyprážané na masti. Zhruba od 17. storočia sa začala využívať ako základ aj múka. Pôvodne sa piekli (išlo teda o pečivo). Na začiatku 19. storočia neboli knedle prílohou k mäsu, ale hlavným jedlom. Postupne vznikali rôzne ich varianty, používala sa aj ryža, rôzne náplne a tvary. 

typy knedlí: 

Parená knedľa

Kysnutá knedľa

Zemiaková knedľa

Žemlová knedľa

Viedenská knedľa

Karlovarská knedľa

Slaninová knedľa

Buchty na pare

recepty na prípravu nájdete tu:

https://mysiakovaskolavarenia.sk/zaklady-varenia/ako-na-to/ 

Cestoviny

Cestovina je jedlo vyrobené z nekysnutého cesta pomocou múky, vody alebo vajec. Vznik cestovín sa datuje do doby pred našim letopočtom. Prvé zmienky pochádzajú zo Starovekého Grécka, kde koláčové cesto usušili na slnku, potom natrhali na kúsky a uvarili. Rimania tento nápad zdokonalili tým, že cesto nakrájali na rovnaké pásiky, ktoré nazývali laganon, čo zrejme súvisí s dnešným názvom lasagne. Prvé cestoviny sa vyrábali doma. Prvé továrne na cestoviny začali vznikať až v 17. storočí v Taliansku.

  • Špagety sú asi najznámejším druhom. Sú dlhé, tvarom podobné špagátikom. Nedajú sa plniť a preto sú vhodné k omáčkam, známe sú napr. bolonské špagety. Podľa etikety sa jedia vidličkou, pre tých menej skúsených je povolená lyžička, na ktorú sa nakrútia pomocou vidličky špagety a tak sa vložia do úst.
  • Penne majú tvar kratších dutých rúrok na krajoch skrojených do šikma. Sú duté, ale nie sú vhodné na plnenie, sú vhodné k omáčkam.
  • Makaróny sú podobné penne, sú však väčšie a širšie. Podobajú sa kolienkam dostupným na Slovensku, len na rozdiel od nich sú rovné.
  • Maltagliati sú cestoviny nepravidelného tvaru.
  • Rigatoni sú rovnaké ako penne, ale majú rovné konce. Majú vrúbkovaný povrch.
  • Fettucine sú široké rezance, asi 3 – 5 mm. Sú vhodné k smotanovej omáčke s hubami.
  • Pappardelle sú podobné ako fettucine, sú to do klbka stočené rezance široké asi 1 cm. Majú buď hladký alebo zvlnený okraj.
  • Tagliatelle sú široké dlhé rezance stočené do tvaru hniezda. Servírujú sa podobne ako špagety a jedia sa taktiež natáčaním na vidličku.
  • Lazane sú pláty s rozmermi 2,5 x 8 cm. Prekladajú sa mäsovou alebo zeleninovou plnkou a potreté bešamelom sa zapekajú.
  • Linguine sú prechodom medzi špagetami a lazanami. Hovorí sa im aj jazýčky. Sú širšie ako špagety ale užšie ako lazane.
  • Farfalle (mašličky) majú tvar mašličiek alebo motýlikov. Sú vhodné k omáčkam, ale aj na zapekanie. Vyrábajú sa z tvrdej pšenice.
  • Fusilli majú tvar vretien. Často sa podávajú k darom mora.
  • Cavatappi majú tvar špirály. Sú duté a preto veľmi vhodné k omáčkam.
  • Stelline majú tvar hviezdičiek a používajú sa do polievok.
  • Coralli majú tvar trubičiek a používajú sa do polievok.
  • Tortellini majú tvar stočených taštičiek, pripomínajú tvarom slimáčikov. Ich tvar je inšpirovaný Venušiným pupkom. Sú plnené rôznymi plnkami, napríklad mäsovou.
  • Ravioli sú cestoviny v tvare štvorca. Sú plnené. Pri servírovaní sa posýpajú strúhaným parmezánom.
  • Canelloni majú tvar závitkov. Bývajú plnené najmä mäsovou plnkou. Sú vhodné na zapekanie.
  • Cappelleti majú tvar klobúčikov a používajú sa ako plnené.
  • Fagotini majú tvar uzlíka. Sú plnené. Vyrábajú sa v rôznych farbách.
  • Pirohy sú tradičné slovenské cestoviny. Bývajú plnené sladkými (napr. lekvárom, makom, tvarohom) alebo slanými plnkami (napr. bryndzou).
  • Halušky
  • Gnocchi
  • Bucatini
  • Sedanini
  • Canneroni
  • Orecchiette
  • Fettuccine
  • Vermicelli
  • Niťovky


Pečivo

Pečivo je druh jedla, ktorý sa pripravuje pečením prípadne vyprážaním (napr. šišky, lievance, palacinky). Vyrába sa z rôznych druhov cesta s obsahom obilnej múky v závislosti od druhu, ktorý sa pripravuje. Prvé doklady o obilii na účely stravovania sú doložené od samého začiatku poľnohospodárstva, ba ešte do čias zberačov. Avšak čo bolo nájdené ako obilie, by nám dnes pripadalo len ako tráva: a) išlo o šíru zmes zŕn, b) obilie, ako ich poznáme dnes, prešlo značnou šľachtiteľskou premenou.


Podstatným míľnikom v histórii pečiva bol prechod od pečenia na kameni k vynálezu pece: Tá so svojou tepelne akumulačnou schopnosťou priniesla vyššie teploty, rovnomernejšie pečenie zo všetkých strán, trvalejšie teplo s možnosťou pečenia rôznych pečív ako teplota po vyhriatí a ometení uhlíkov zvoľna klesá, menej premenlivé prostredie av neposlednom rade aj vyššia účinnosť a úspory energie, paliva. Za hlavné európske obilniny pre potraviny možno označiť raž a pšenicu. S postupom doby je vidieť nárast podielu využívania pšenice na úkor raže: Podiel svetlého pšeničného pečiva sa dlhodobo zvyšuje. S módou racionálnej výživy v západnom svete je možné pozorovať znovuobjavovanie tmavého pečiva, teda ražnej múky a ďalších alternatív. 

Niektoré druhy pečiva vhodné ako príloha: 

chlieb

rožok

baheta

kaiserka

pagáče

žemle

croasant

Vajíčka

Vajcia patria k veľmi výživným potravinám. Sú významným zdrojom vitamínov A, D, E a K, ale aj celého komplexu B. Prakticky obsahujú všetky vitamíny okrem céčka. Z minerálnych látok je to fosfor, železo, síra a v škrupine vápnik. 

Vajíčka môžu slúžiť ako príloha ale aj ako plnohodnotný pokrm, tiež má veľké využitie pri pečení. Najvhodnejšie podávanie je po tepelnom spracovaní, ale používa sa aj za surového stavu (domáca majonéza).